Používate prehliadač Internet Explorer 6, ktorý už nie je podporovaný
X
Internet Explorer 6 bol vydaný v roku 2001 a jeho posledná verzia vyšla v roku 2004. Prehliadač nepodporuje najnovšie štandardy a preto je možné, že sa Vám stránka nezobrazí správne. Používanie tohto prehliadača je aj z hľadiska Vašej bezpečnosti na internete nežiadúce.

Doporučujeme Vám nainštalovať si niektorý z moderných prehliadačov: FirefoxFirefox Google ChromeGoogle Chrome Internet ExplorerInternet Explorer OperaOpera SafariSafari
Uvedenými odkazmi sa dostanete na stránku, kde si môžete stiahnuť daný prehliadač v najnovšej verzii.

Čas neexistuje


Čo je to čas?

Väčšina ľudí chápe čas ako určitú dobu, ktorú nám odmerajú hodinky, ako napríklad sekundu, hodinu, deň, alebo aj dlhšiu dobu ako je rok. Fyzici čas označili znamienkom t ktorému prislúcha jednotka s sekunda. Dĺžka sekundy je označená ako doba ktorá je definovaná ako doba trvania 9 192 631 770 periód žiarenia, ktoré odpovedá prechodu mezi dvoma hladinami veľmi jemnej štruktúry základného stavu atómu cesia 133.  ( mňa by zaujímalo kto to stihol spočítať ).

Čas neexistuje

Asi vás to zaskočilo, ale čas naozaj neexistuje. Existuje len pohyb.
Inak povedané budúcnosť je len naša predstava a minulosť je len naša spomienka. V skutočnosti vesmír existuje len v prítomnosti, ktorá sa kontinuálne mení. Neexistuje žiadny iný okamžik vesmíru len nekonečná prítomnosť.
Čas môže existovať len ako virtuálna jednotka, ktorá nám pomáha určovať za akú dobu sa vykoná určitý proces.

Chcem tým povedať, že čas nieje nejaká časová os, kde sa pohybuješ po priamke z minulosti do budúcnosti. A v skutočnosti existuje len jedna nekonečná stále sa meniaca prítomnosť a mimo túto prítomnosť sa nedá ísť. Nikdy nikto nebol niekde inde ako v prítomnosti. To čo my vnímame ako minulosť a budúcnosť sú len naše predstavy.

Preto keď budem odteraz hovoriť o čase, tak to chápte že hovorím len o pomocnej veličine. Jednoducho vám to vysvetlím: Čas je len veličina, ktorá je umelo vytvorená na to aby sme sa dokázali zosúladiť v pohybe ostatných ľudí a vecí okolo nás  alebo mohli porovnávať ich rýchlosť pohybu. Avšak zmyslom článku nebolo túto veličinu degradovať, ale vysvetliť aby ste pochopili že čas ako taký je len fiktívny, že to nie je nejaká sila, energia alebo niečo podobné čo hýbe svetom, alebo čo by sa dalo chápať ako niečo bez čoho by vesmír neexistoval.

príklad:

  • jeden deň je len doba pohybu otočenia zeme okolo svojej osi
  • rok je doba,  za ktorú obehne zem okolo slnka
  • hodina je deň rozdelený na 24 menších častí, znázornená pohybom ručičiek na hodinkách (nie digitálkach).... atď

Aj vedci definujú čas len ako pohyb. Viď hore definíciu sekundy. Ako som už hovoril vo fyzike (aj reálnom živote ) nám čas pomáha pri meraní a porovnávaní pohybu iných telies.

Z toho dôvodu berie veľa ľudí čas ako veličinu podobnú rozmeru. Čo je aj pravda, lebo rozmery napríklad meter je tiež len jednotka nami vymyslená, avšak s tým rozdielom že rozmer meria priestor, ktorý je skutočný, avšak čas je len veličina, ktorá nám pomáha porovnávať vzájomnú rýchlosť telies (častíc). Čas však nemá žiaden smer, ako smer si ho môžme len predstaviť, resp. ho graficky znázorniť, stále však nesmieme zabudnúť že je to len pomocná veličina, umelo vytvorená. Týmto článkom chcem hlavne vysvetliť rozdiel medzi rozmermi 3D priestoru, ktoré sú merateľné a reálne, avšak čas sa nedá uchopiť, ani zastaviť, ale tak úzko sa viaže z pohybom, že je to skôr len veličina, určujúca rýchlosť pohybu častíc. Je to síce ďalší pomocný rozmer, ale je to skôr pomer, ako rozmer. Podľa Hermana Minskowskeho, ktorý zaviedol pojem časopriestoru uvažujeme nad nerozlučným spojením času a priestoru ..."Pri popise pohybu musíme zaznamenať  nielen polohu, ale aj čas, zaznamenávame udalosti. Záznam o každej udalosti sa skladá vždy zo štyroch čísel, kde tri z nich udávajú polohu udalosti v priestore a jeden údaj udáva čas jej nastatia. Túto skutočnosť môžeme povedať aj inými slovami: “Všetky objekty aj my sa pohybujeme nielen v priestore, ale aj v čase”. Alebo by sme mohli povedať skrátene v priestoročase (alebo v časopriestore). Všetky udalosti, dianie okolo nás, ale aj vo vesmíre sa odohráva v „aréne“ nazývanej priestoročas. (zdroj wikipedia)" Ja však s týmto zaužívaným názorom nesúhlasím a zastávam názor že by sme mali veci nazývať správnymi menami namiesto časopriestor by bolo lepšie nazvať to len priestor a namiesto ohyb časopriestoru - spomalenie priestoru. Pretože čas sa nedá dostatočne presne zadefinovať. Jediná vec, ktorá dokáže určiť presnú polohu telesa je aktuálna poloha všetkých telies vo vesmíre, ktoré naň samozrejme pôsobia. Ak by sme totiž chceli zaznamenať polohu aj čas telesa, ktoré sa v danej polohe v daný okamih nachádzalo, tak by sme museli poznať univerzálny čas, ktorý je možné merať len ak sa nenachádzame v žiadnom pohybe. Lebo akonáhle by sme sa nachádzali čo i len v nepatrnom pohybe tak by naše hodinky neukazovali správny čas podľa zákona relativity. Avšak či sa nachádzame alebo nenachádzame v pohybe je dosť ťažké zistiť, ale podľa môjho názoru je to možné - čo vysvetlím neskôr. Aj tak budme čas merať len ako určitú frekvenciu pohybu určitého telesa. Avšak jediné na čom skutočne záleží je to, v akej polohe sa ktorá častica nachádza a to v celom vesmíre.

Je možné vrátiť sa v čase späť?

Čas nie je možné vrátiť späť!

Poviem zvláštnu odpoveď : keďže čas neexistuje, tak ani nie je možné sa vrátiť späť. Rôzne teórie o zakrivení časopriestoru, alebo o prelete čiernou dierou a dostaním sa tak na vzdialené miesto vo vesmíre sú len holé nezmysly vyplývajúce z nepochopenia času. Zakrivenie časopriestoru na základe gravitácie je vlastne len zmena pohybu hmoty na ktorú pôsobí iná hmota. To čo chápeme ako zastavenie času, alebo vrátenie času je vlastne len zastavenie hmoty, alebo vrátenie hmoty na jej pôvodné miesto. Keď sa pohybujeme rýchlosťou svetla, tak sa vlastne zastavia akékoľvek lokálne pohyby našej hmoty. My to však nebudeme vnímať, nakoľko aj naše myslenie sa spomalí, preto si budeme myslieť že je všetko normálne. Avšak pozorovateľ ktorý by nás videl by si myslel že ideme rýchlosťou svetla ale naše pohyby by sa mu javili akože stojíme, ale v skutočnosti by sme nestáli v čase, ale len v pohybe (naše hodinky by stáli). Prečo to tak je vysvetlím v inom článku.

Čas je možné vrátiť, ale len fiktívne

Bude to znieť čudne, ale je to možné. Nebude to však čas, ale pohyb. Ak by sme mali prístroj, ktorý by vedel dokonale zaznamenať pohyb všetkých častíc na zemi, a mali by sme iný prístroj, ktorý by všetky tie častice vedel vrátiť v tomto pohybe na miesta, ktoré by sme chceli, tak by sme ich mohli vrátiť do pôvodného pohybu a tým by sme sa akoby vedeli vrátiť v čase.

Cestovanie do budúcnosti.

Keby sme napríklad vedeli v akom stave boli všetky častice určitej osoby napríklad v 18 roku života a mali by sme prístroj, ktorý by všetky jeho častice v 20 tom roku života vedel vrátiť do pôvodnej polohy. Človek by omladol o 2 roky. Daný človek by však nevedel že sa jeho telo vrátilo v čase, nakoľko by si nepamätal nič čo sa stalo medzi jeho 18tym a 20 tym rokom, vedel by to však preto, lebo všetky ostatné častice sveta by už boli posunuté o 2 roky, paradoxne by zistil zmenu dátumu  o dva roky neskôr, nám by sa javil takýto človek o 2 roky mladší, jemu by sa však zdalo že sa preniesol v čase do budúcnosti. Toto isté sa dá dosiahnuť, keby sme človeka v jeho 18- tich rokoch zmrazili a tým tak zastavili pohyb jeho hmoty, alebo by sme ho poslali rýchlosťou svela a cestoval by tak z nášho pohľadu 2 roky, jemu by sa to zdalo ako sekunda.

Cestovanie do minulosti

Z časového hľadiska nie je možné, ale z hľadiska pohybu hmoty to možné je. Keby sme vedeli dať všetky častice zeme do polohy v akej boli pred dvoma rokmi a naše častice by zostali tak ako sú teraz, tak by sme sa akoby presunuli do času z pred dvoch rokov. Ostatní  ľudia by však nás vnímali že sme zostarli o 2 roky. Nakoľko už v roku 1945 boli určité detektory aktuálnej polohy častíc (kamery), tak sa dokážeme dostať resp. nazrieť aj do tej doby a to úplne jednoduchým spôsobom obrazom, čiže kamerou a fotoaparátmi. Tými zachytávame vizuálnu polohu hmoty (telies, častíc) a vlastnými očami ju dešifrujeme (vnímame). Nie je to tak dokonalé vnímanie ako keby sme tam boli ale je to aspoň určité nazretie. Preto zdokonalovaním techniky zachytávajúcej svet sa budeme v budúcnosti vrátiť (nazrieť) čo najpresnejšie do minulosti. Preto doporučujem všetkým aby si svoje zážitky čo najlepšie zachytili a tak sa k nim mohli v budúcnosti vrátiť. A oklamať tak tok hmoty (času tak ako ho chápeme).

Ako oklamať hmotu (čas) tak aby sme nestarli ale pritom všetko zažili?

Neuveríte, ale jednoducho! Stačí vyrobiť prístroj ktorý si zapamätá polohu všetkých našich častíc napríklad v 18 - tom roku života, keď sme na vrchole fyzickej kvality, celých nás nasníma a uloží do pamäte. Po desiatich rokoch života budeme plní  nových zážitkov, ktoré budeme mať uložené v mozgu (pamäti), potom prístroj nasníma našu pamäť a uloží si všetko čo vieme v 28 - mom roku života, všetko to nahrá do nášho mozgu tak aby sme nestratili nič čo vieme v 18 tom roku života, ale zároveň si budeme pamätať všetko z 28- meho roku života. Ostatné bunky nášho tela dá do polohy ako boli v 18- tom roku života. Tým pádom naše telo akoby omladne ale myseľ zostane zachovaná. Priznávam že urobiť taký prístroj nemusí byť reálne ale prečo sa k tomu aspoň nepriblížiť? Veľa vecí som tu vysvetlil dosť povrchne a je možné že veľa ľudí to zle pochopí, ale na to je tu diskusia. Kto čo nevie nech sa spýta a môžeme to rozobrať.

 

K môjmu názoru skvele zapadá aj názor Osha. Pochopil to správne.

 


Ak sa vám tento článok páčil a chcete aby sa aj ostatní dozvedeli niečo nové, dajte like, alebo nazdielajte.

Máte iný názor a chcete ho zverejniť? Diskusia je tu práve pre vás!

Vulgárnosti a reklama budú vymazané. ( * povinné)
Meno: *
E-mail:


Pavol 13.8.2014 00:58:59

Je to tak.
adino2211 1.4.2014 19:20:22

Velmi zaujmavy clanok