Používate prehliadač Internet Explorer 6, ktorý už nie je podporovaný
X
Internet Explorer 6 bol vydaný v roku 2001 a jeho posledná verzia vyšla v roku 2004. Prehliadač nepodporuje najnovšie štandardy a preto je možné, že sa Vám stránka nezobrazí správne. Používanie tohto prehliadača je aj z hľadiska Vašej bezpečnosti na internete nežiadúce.

Doporučujeme Vám nainštalovať si niektorý z moderných prehliadačov: FirefoxFirefox Google ChromeGoogle Chrome Internet ExplorerInternet Explorer OperaOpera SafariSafari
Uvedenými odkazmi sa dostanete na stránku, kde si môžete stiahnuť daný prehliadač v najnovšej verzii.

Osýpky, obrna, čierny kašel


Keď sa spýtate priemerného študenta medicíny na očkovanie, tak vám odpovie niečo v duchu „je to najväčší objav v medicíne“ alebo „vyhubili sa tým mnohé choroby“ a tým v podstate debata na tému očkovanie skončila. Tieto postuláty nechám teraz bokom. Pretože by mnohým asi ustrelilo dekel.
Asi sa zhodneme na tom, že je to téma komplexná a pomerne zložitá. Sám sa jej laicky venujem asi 10 rokov. Nenárokujem si ani právo na posledné slovo. Dlhodobo mám však pocit, že títo študovaní ľudia nemajú žiadne iné informácie navyše a preto sa nečudujem, že nechápu ľudí, ktorí sú skeptickí voči očkovaniu. Oni vidia jedinú možnosť ako zachrániť ľudstvo pred doslova čímkoľvek, práve v očkovaní. Mám pocit, že vôbec nereflektujú argumenty ľudí, ktorí sú skeptickí voči očkovaniu alebo o nich ani netušia, navyše sa ich boja, lebo sa im zrútil celý systém ich presvedčení a cítili by sa ako hlupáci, ktorí boli oklamaní. Pokúsim sa tu napísať pár príkladov o ktorých zrejme netušia ani lekári, ani laická verejnosť.
Pri tom všetko je na webe, všetko sú to reálne vedecké štúdie, dokumentovateľné fakty, sú toho MRAKY. Máme síce google, len by ho bolo treba aj používať, že?
Tu je pár príkladov:
1. Obrna. Štúdia, nedávno zverejnená časopisom Indian Journal of Medical Ethics (IJME; indický časopis pre lekársku etiku) vysvetľuje, že z klinického hľadiska je NPAFP (non-polio acute flaccid paralysis = akútna chabá obrna, iná než detská obrna (poliomyelitída)) nerozlíšiteľná od ochrnutia na detskú obrnu. Ale podľa Office of Medical & Scientific Justice (OMSJ; úrad pre lekársku a vedeckú spravodlivosť) je NPAFP 2x smrteľnejšia než detská obrna a pred spustením masových očkovacích kampaní v Indii nebola vôbec problémom, hodným zmienky. Vroku 2011, teda v roku, v ktorom bola India vyhlásená za čistú od detskej obrny, bolo hlásených 47.500 prípadov NPAFP, čo je za týchto okolností šokujúco vysoké číslo. Na základe údajov, zozbieraných z indického celoštátneho projektu pre monitorovanie detskej obrny (National Polio Surveillance Project), počet prípadov NPAFP po celej Indii dramaticky rástol priamo úmerne k počtu podaných vakcín proti detskej obrne, z čoho možno vyvodiť, že očkovanie je zodpovedné za podnietenie rapídneho šírenia tejto smrteľnej choroby. Podobne rastie aj počet prípadov VAPP (vaccine-associated polio paralysis = očkovaním spôsobeného ochrnutia na detskú obrnu), čo je ochorenie, prejavujúce sa po očkovaní proti detskej obrne, ktorého paralytické príznaky sú podobné alebo totožné s príznakmi divokej detskej obrny. Nielenže sú paralytické príznaky NPAFP a VAPP typicky oveľa horšie než príznaky ochorenia, spôsobeného divokým vírusom detskej obrny, ale môžu ich sprevádzať aj iné nežiaduce účinky, napr. neurologické poškodenia.
2. Osýpky. Osýpky sú chorobou, ktorú z pokolenia dnešných 60-nikov a starších prekonali skoro všetci. Kedysi boli bežné tzv. „osýpkové večierky“ (measles party). Mamičky s deťmi, čo ešte neprekonali osýpky, chodili za deťmi, ktoré boli práve choré na osýpky, aby si tie osýpkami dovtedy nedotknuté deti odkrútili túto chorobu v detskom veku. V dospelosti totiž mávajú osýpky oveľa častejšie a vážnejšie komplikácie než v detstve. Už z týchto dvoch faktov, t.j. že si osýpkami prešli skoro všetci a že sa matky nebáli dobrovoľne nakaziť svoje deti, vyplýva, že pred vynájdením očkovacích látok boli osýpky považované za takmer bezproblémové ochorenie, ktoré jednoducho patrí k detstvu.
Po pár desaťročiach však dospelo prvé pokolenie očkovaných detí. V pred-očkovacej ére tvorili dospelí len menej než 0,5% chorých na osýpky, dnes sú to desiatky percent. Máme tu pokolenie očkovaných dospelých (20-, 30- a časť 40-nikov), čo neprekonali osýpky a očkovanie ich už tiež nechráni. Trvanie ochranného účinku očkovania sa totiž odhaduje na zhruba 30 rokov a bude postupne klesať, lebo ochranný účinok sa predlžuje každým kontaktom s divokým vírusom (tzv. „prirodzený booster“), pričom možností „stretnúť“ divoký vírus osýpok je dnes už len veľmi málo.
Títo dospelí sú teda náchylní ochorieť na osýpky. Ak by šlo o tehotnú ženu, mohla by následkom ochorenia potratiť. Čo je ešte horšie, drvivá väčšina dnešných a potenciálnych mamičiek malých detí už nemá žiadne protilátky, čo by mohla preniesť skrz placentu a materské mlieko na svoje bábätká v čase, kým sú pre ne osýpky rizikové (cca do 2 rokov). Kedysi bývalo dobrým zvykom dojčiť najmenej 2 roky, čím sa preklenulo rizikové obdobie. Dnes však už máloktorá žena dojčí tak dlho (ak vôbec) a aj keby, nemá protilátky proti osýpkam ani sama pre seba, nieto ešte pre bábo.
Plošné očkovanie proti osýpkam teda z tých najohrozenejších urobilo ešte ohrozenejších. Okrem toho bolo zaznamenaných viacero epidémií osýpok, ktoré sa udiali napriek zaočkovanosti vyše 95%, čo by údajne malo stačiť na zabránenie epidémiám, očividne však nestačilo. Možno teda povedať, že očkovaním získaná kolektívna imunita voči osýpkam je čistou ilúziou. Očkovanie tak jednu (prirodzenú, prekonaním choroby získanú) kolektívnu imunitu zničilo a druhú (očkovaciu) zjavne nevytvorilo – napriek zbožným prianiam epidemiológov.
3. Čierny kašel. Zaočkovanosť proti čiernemu kašľu je v USA vysoká. Podľa CDC ( Centers for Disease Control and Prevention = Stredisko na kontrolu a prevenciu chorôb; niečo ako náš Úrad verejného zdravotnictva - pozn. prekl.) je 84% detí do 3 rokov zaočkovaných 4 dávkami DTaP.17 V čase, keď deti v USA začínajú chodiť do škôlky, takmer každé dieťa už má za sebou všetky očkovania proti čiernemu kašľu, ktoré odporúča CDC. V roku 2009 bol počet úplne nezaočkovaných detí v USA len 0,06%.
Dokonca aj pri super vysokej zaočkovanosti proti čiernemu kašľu v USA a ďalších krajinách (ako Holandsko, Austrália, Fínsko či Kanada), nemožno čiernemu kašľu predísť. Sú na to dva hlavné dôvody.
Po prvé, očkovacia látka proti čiernemu kašľu používaná od 50. rokov 20. storočia nezabránila cirkulácii čierneho kašľa v zaočkovanom obyvateľstve. Neznáme počty detí i dospelých, ktorí dostali všetky vládou odporúčané očkovania proti čiernemu kašľu, môžu dostať a aj dostanú čierny kašeľ, alebo sú jeho nositeľmi bez navonok badateľných príznakov.
Pretože imunita z očkovania proti čiernemu kašľu je len dočasná, zdravotnícki predstavitelia teraz odporúčajú mladistvým i dospelým, aby si dali aplikovať posilňovacie (booster) dávky. To však bude aj tak jedno, ak sa ukáže, že vedecké údaje o tom, že baktérie Bordetella pertussis zmutovali a stali sa odolnými voči očkovaniu, sú pravdivé.
Druhý dôležitý dôvod je, že je aj iná baktéria Bordetella - parapertussis - ktorá tiež môže spôsobiť čierny kašeľ. Aj keď sú symptómy nákazy Bordetella parapertussis častokrát menej závažné, môžu vypadať presne ako symptómy Bordetella pertussis. Lekári však len veľmi ojedinele rozlišujú alebo testujú na B. parapertussis. A proti B. parapertussis niet žiadnej vakcíny.
Správy o epidémiách čierneho kašľa v Kalifornii a iných štátoch nie sú ničím novým. Každých 4-5 rokov - bez ohľadu na percento zaočkovanosti - je hlásený nárast čierneho kašľa.
Ako vidíte, nespomínali sme ani hliník, ani ortuť, ani DNA, mRNA, ani korounu, ani autizmus, ani neurodegeneratívne choroby, ani autoimunitné ochorenia. "Nie je treba". Ako vravím, sú toho MRAKY. Kto bude chcieť, linky doložím, ale fakt, je problém si to dohľadať?

 

Obrna

To, čo nasledovalo po plošnom nasadení vakcíny proti poliomyelitíde (IPV), môžeme pokojne
nazvať katastrofou: vypukli epidémie poliomyelitídy. Štáty New York
a Connecticut hlásili dvojnásobné zvýšenie výskytu, Vermont trojnásobné, Rhode Island a Wisconsin päťnásobné, Massachusetts až 6,4-násobné. Pred komisiou Kongresu v roku 1962 svedčil aj autor konkurenčnej
novšej (živej) vakcíny prof. Sabin, podľa ktorého všetky prípady poliomyelitídy od roku 1961 spôsobila IPV. [1 – 3] Súvislosť potvrdzoval výskyt epidémií v mieste a čase očkovacích kampaní, a to nezávisle od prirodzenejsezónnej epidemiológie ochorenia. [4 – 6] Dôkladné zhrnutie
málo známych informácií o týchto udalostiach, o ktoré sa vo veľkej miere
oprieme, urobil Dr. Ratner, hlavný hygienik v Oak Park, Illinois.

 

Zdorj: https://rizikaockovania.sk/wp-content/uploads/2018/12/veda_2015_12.pdf?fbclid=IwAR3IKXnCtdgGYbuoj2W9fFMFGyIRHRUya9bFTWWMTrTLk2eIQ0vYPsyMrpg
 


Ak sa vám tento článok páčil a chcete aby sa aj ostatní dozvedeli niečo nové, dajte like, alebo nazdielajte.

Máte iný názor a chcete ho zverejniť? Diskusia je tu práve pre vás!

Vulgárnosti a reklama budú vymazané. ( * povinné)
Meno: *
E-mail: